Ukážková prírodná záhrada Horné Uliczké, Bojnice

Mestská záhrada, ktorá je dnes v starostlivosti mojich rúk, sa nachádza v mestečku Bojnice na pôvodnom území zvanom už za monarchie Horné Uliczké. Je typickým príkladom mestskej zástavby zo 60-tych rokov 20. storočia, keď tu moji rodičia na novovytvorenej ulici postavili dom (rodinný dom s priľahlým pozemkom v celkovej výmere spolu 800 m2, čiže za socializmu taká normálna plocha pre život jednej rodiny).

Záhrada si prešla niekoľkými turbulentnými fázami svojho života a vývoja - od úžitkovej (rozumej vzorne okopané monokultúrne hriadky, kde bol v sezóne večný boj s triednym nepriateľom = burinou na každodennom poriadku a chrbát naozaj bolel od hrbenia nad motykou), cez modernú okrasnú (rozumej nekonečné kosenie trávy, stále strihanie okrasných kríkov a stromov dokola bez ďalšieho využitia), s opätovným návratom k úžitkovému zameraniu - no už na základe využitia princípov záhradníčenia v súlade s prírodou (vzorne okopané monokultúrne hriadky zmizli, chrbát od motyky nebolí ako kedysi, nakoľko ju používam omnoho menej, a čuduj sa svete záhrada poskytuje aj tak množstvo kvalitnej úrody zeleniny, ovocia, byliniek).

Táto posledná zmena (k prírodnému záhradníčeniu) započala v roku 2016, keď som vo svojej hlave totálne zmenil „koncept“. Aký je výsledok? Už dnes vidím v záhrade neuveriteľné premeny: nový domov tu našli napríklad jašterice (nikdy predtým tu neboli), nasťahovali sa sem ježkovia, v sezóne poletuje z kvetu na kvet množstvo nádherných motýľov, bzučia tu spokojne včely, čmeliaky, záhadne sa „vyparili“ slimáky a vošky (asi odišli na dovolenku k moru), večer okolo mojej hlavy lietajú netopiere a krásne roháče. Záhrada pekne rodí, bylinky voňajú, liečivé rastliny ponúkajú svoje dary úplne zadarmo... A ja som zabudol, čo sú to chemikálie a chemické postreky (kedysi som ich „veselo“ používal). Dnes pokladám za úplne samozrejmé mať v záhrade kompostovisko a používať na mulčovanie slamu.

Som veľmi rád, že som dospel k pochopeniu jednej veľmi dôležitej veci: ak otvoríte prírode svoje srdce a dvere, pozvete ju do svojej záhrady a života vytvorením vhodných podmienok, bude ochotná k vám prísť ako vzácny hosť a čo je najdôležitejšie - rozhodne sa u vás ostať. Už navždy. Nič lepšie vás v živote nemohlo postretnúť. Môžete mi tento pocit veriť, zažívam ho každý deň - vo svojej prírodnej záhrade.

Budem úprimne potešený, ak moja neveľká mestská záhrada poslúži k inšpirácii aj ďalším, ktorí ste sa ako ja rozhodli žiť v meste a nemať hektárové lány a lesy niekde na vidieku, ale aj na primerane malej ploche by ste radi pozvali do svojho príbytku prírodu ako vzácneho hosťa - na trvalú návštevu... Prajem vám všetkým v tomto úsilí mnoho zdaru a potešenia.