Záhrada v starom sade

Naša záhrada sa nachádza na úpätí Národného parku Veľká Fatra v historicky významnej obci Necpaly. Kúpou kamennej sedliackej usadlosti v roku 2006 sme nadobudli aj zanedbaný sad plný žíhľavy a starých sliviek rozrastených veľmi husto. V tom čase sme bývali cca 250 km ďaleko, takže celá údržba a záhradkárčenie spočívalo v občasnom ručnom kosení kosou, výrube sliviek a prestarnutých jabloní. Aj keď sme pod tlakom susedov veľmi zvažovali vyrovnanie krivoľakého pozemku traktorom (orba), našťastie sme sa tomuto invazívnemu kroku akosi intuitívne vyhli. Prišli by sme aj o krásne staré stromy, ktoré by zavadzali a ktoré nám dnes poskytujú potrebný tieň, výborné ovocie a okrem zvieracích obyvateľov si ich obľúbili aj deti na lozenie. Založili sme malinisko a zasadili rad tují, na čo z dnešného uhla pohľadu nie som hrdá, ale aj to bol moment učenia / hľadania sa. Tam našťastie úlety k modernému urbanizmu v starom sade skončili. Tuje si časom našli nových majiteľov a uvoľnili miesto kultúrnejším rastlinkám. 

Niekedy medzi rokmi 2007-2010 sme objavili permakultúru a informácie nasávané z kníh, kurzov a videí sme sa snažili aplikovať v záhrade, čo pri občasných návštevách a krátkosti víkendov nebolo veľmi úspešné. V roku 2012 sme sa presťahovali do Martina a po prerábke domu v roku 2014, definitívne do Necpal. Postupnou kultiváciou sadu od roku 2015 vytvárame harmonické prostredie pre nás aj živočíšnych návštevníkov, množstvo ktorých sa z roka na rok zvyšuje čo do počtu kusov aj druhov. Každým rokom pribudne nové stanovisko - či už sa jedná o jazierko, bylinkový záhon, alebo divoký kút. Sme milovníci doma vypestovaného jedla, bylinkového liečenia a domácej kozmetiky, preto takéto, pre nás dôležité potrebnosti, nájdete v každom rohu, či záhone, aj vzájomne premiešané.

Zároveň sú pre nás dôležití zvierací navštevníci, ktorým sa snažíme prispôsobiť aj skladbou pestovaných kvetín, divokými kútmi, kŕmidlami a rôznymi úkrytmi. Hniezdia u nás sýkorky, povaly starej stodoly obývajú netopiere a kuny, jazierko slimáky, vážky, potápniky, korčuliari, skokan hnedý a žubrienky, ktoré sme doniesli zachrániť z vysychajúcej kaluže túto jar (2020). V haluziach, či pod kameňmi sa ukrývajú jašteričky a už druhú sezónu k nám zavítala aj nádherná "čierna" včela samotárka - drevár fialový. Medonosné rastliny lákajú veľa druhov včielok samotárok, ale na svoje si prídu aj motýle, či rôzne druhy chrobákov. Najkrajším tohtoročným prekvapením je rodinka ježkov, ktorá síce odignorovala dva ježacie "bunkre" vybudované na tento účel, ale zaujali ju palety so starými tehlami, ktoré ešte čakali na svoju chvíľu vrámci stavby, či úpravy domu a priľahlých hospodárskych stavieb.

Prírodná záhrada je proces na celý život a to je na nej krásne. Každým rokom prekvapí niečím novým a učí nás pokore a láske k prírode od ktorej sme závislí. Verím, že tá naša bude a je inšpiráciou pre iných hľadačov seba samých a navedie ich správnym smerom.