Domčeky pre užitočné živočíchy
„Hmyzí hotel“
Mnohé druhy užitočného hmyzu si v moderných upravených záhradách ťažko nájdu vhodné úkryty. Ak uvažujete, že by ste chceli do svojej záhrady takýto hmyz prilákať, môžete im postaviť tzv. hmyzí hotel. Zhotovený môže byť z rôznych materiálov, čím je rôznorodejší a pestrejší, tým viac rôznych druhov tu nájde úkryt. Okrem toho je tento domček zaujímavým záhradným prvkom.
Na slnečnom mieste v záhrade uložíme vrstvu tehál alebo dlaždíc tak, aby bolo medzi nimi aj veľa dier. Vytvárame postupne poschodia z tehál a dosiek. Tehly vyberáme s dierami, príp. ich môžeme navŕtať. Medzery medzi tehlami vyplníme kúskami palíc, trstiny či bambusu, vytvoríme tak príbytky pre samotárske včely a osy. Vo zvinutej lepenke môžu prebývať lienky či zlatoočky. Takisto môžeme použiť mach, slamu, bridlice, kúsky dreva.
Ako strechu môžeme použiť staré škridle, aby do nej nepršalo. Na strechu môžeme vysadiť rozchodník alebo skalnicu.
Múrik sa po čase nesnažíme opravovať, čím bude „ošumelejší“, tým viac živočíchov si tu nájde svoj úkryt. Dopĺňať môžeme slamu, ktorú si vtáky rady odnášajú pri stavbe hniezd.
Na zimu je vhodné hmyzí hotel umiestniť do pivnice alebo na terasu a na jar ho znovu umiestniť v záhrade.
Včielková stienka
Divé alebo samotárske včely ako hodvábnice alebo blýskavky sú príbuzné včely medonosnej, ktoré ale nežijú vo veľkých spoločenstvách. Z dravého hmyzu sú to hlavne murárky a kutavky. Tie lovia vošky, húsenice, drobné cikády, chrobáky a iný hmyz, ktorý nám často spôsobuje v záhradách škody. Čo je zaujímavé, že opeľujú stromy aj keď je zimšie alebo prší, kedy včely medonosné nelietajú.
Svoje úkryty vyhľadávajú v sprašových stenách ale aj starých stodolách, ktoré boli stavané z nepálených tehál. Práve v súčasnosti dochádza k búraniu týchto pájt, čím sa znižuje množstvo úkrytov pre tento hmyz. Môžeme im preto vybudovať náhradné bydlisko.
Základným materiálom pre stavbu včelej stienky je práve nepálená tehla, veľké ploché kamene na základ a drevo a škridlu na stavbu strechy. Kamenný základ nám odizoluje nepálené tehly od vody a snehu. Pri stavbe stienky nepoužívame klasickú maltu, ale vyrobíme si hlinenú maltu zo zvyškov tehál, ktoré rozmočíme vo vode. Strieška by mala prečnievať aspoň 30 cm, aby nám nezačala zatekať.
Hmyzí hotel ako aj včielkovú stienku umiestňujeme na záveterné slnečné južne orientované miesto s dostatočnou vzdialenosťou od ciest alebo chemicky obrábaných polí.
Viac informácií a rád pri stavbe včelej stienky nájdete v brožúrke Včielkové stienky, ktorú vydalo CEA Trenčín.
Ježovník
Jež sa cíti najlepšie v záhrade s rozmanitým usporiadaním, kde má dostatok potravy. Za súmraku a po večeroch, kedy vychádza, si v takýchto záhradách hľadá rôzny hmyz a slimáky.
Ako úkryt využíva kvitnúcu lúku a na oddych potrebuje živý plot. Aby mohol nerušene prechádzať zo záhrady do záhrady, mali by sme upustiť od stavby vysokých murovaných plotov alebo od oplotenia zajačím pletivom. Ak aj predsa takýto plot postavíte, je dobré na jeho spodnom okraji nechať približne 10 cm vysoký prechod pre ježka.
Aby mohol v našej záhrade stráviť zimu, mali by sme mu poskytnúť na zimovanie vhodné podmienky, a to aspoň hromadu lístia, vetiev a slamy. Pri prehadzovaní slamy nepoužívame vidly, mohli by sme ešte zimujúce ježe skoro na jar vážne ohroziť.
Ježko si najčastejšie buduje zimovisko v živých plotoch, preto by sme ich nemali na zimu príliš hlboko zrezávať a čistiť. Veľké korene stromov, kopy dreva, hromady konárov alebo kopa čečiny či slamy mu slúžia ako obydlie. To všetko sú prvky, ktoré ak ich nepoužijeme do kompostu, nemusíme ich vyhadzovať, ale môžeme si v záhrade vyčleniť tzv. „divoký kút“, kde budeme postupne tento organický materiál prihadzovať. Takto vytvoríme ideálne úkrytové miesto pre ježe.
Môžeme mu ale tiež vybudovať trvácny drevený príbytok, ktorý prihrnieme vrstvou zeminy a lístia. Základy by mali byť 40 x 60 cm veľké, výška 30 – 35 cm s veľkosťou vstupného otvoru 12 x 12 cm. Vnútro môžeme vystlať slamou alebo suchým lístím. V prírodnej záhrade si ale určite nájde množstvo vhodných aj prirodzených úkrytov.
Domček pre ucholaky
Ucholaky sú v prírodnej záhrade vítanými pomocníkmi, živia sa totiž okrem iného aj voškami. To, že nám môžu vliezť do ucha je len povera, ktorá z nich robí nemilého návštevníka záhrady.
Na „ucholačí“ domček potrebujeme hlinený kvetináč, seno, pletivo, špagát a kusy konárov.
Konáriky uviažeme na špagát a prevlečieme cez otvor v kvetináči. Kvetináč naplníme slamou, ktorú zaistíme proti vypadnutiu kúskom pletiva. Takýto domček umiestnime do koruny ovocných stromov tak, aby sa dotýkal kmeňa, inak by sa tam ucholaky nedostali.
Takto môžeme potom tieto domčeky a ich obyvateľov prenášať za potravou kam potrebujeme.
Hadník
Je vlastne kompost, ktorý sa neprehadzuje. Využívajú ho hlavne užovky, ktorím tlejúce teplo vyhovuje pri kladení vajíčok. Pri zakladaní takéhoto kompostu pridávame rôzne hrubý organický materiál, ktorý prekrývame papierom. Asi po roku sa nám do tohto príbytku nasťahujú hady.
Ak sa vo vašom okolí vyskytujú zmije, stavba hadníka stojí za zváženie. Inak sa hadov a ich výskytu v záhrade nemusíme báť. Práve naopak, zbavia nás nepríjemných hlodavcov.
